ZOO Bratislava - príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Bratislava
 

História ZOO

Snaha vybudovať zoologickú záhradu v Bratislave je dávna, prvé oficiálne úvahy a rokovania sa objavujú už v roku 1948. V tom čase sa však o žiadnej tradícii zoologických záhrad na Slovensku nedalo hovoriť, preto bolo veľmi náročné vypracovať koncepciu budúcej záhrady. Spočiatku sa v roku 1949 uvažovalo s výstavbou ZOO v okolí Železnej studničky. Expertízy však túto lokalitu potvrdili ako nevhodnú. Prijala sa nová alternatíva - vybudovať ZOO v Mlynskej doline, pôvodne na ploche cca 9 ha, s perspektívou rozšírenia areálu až na 90 ha. Spočiatku sa uvažovalo nad vybudovaním zookútika pri PKO, ale neskôr vzhľadom na význam Bratislavy ako hlavného mesta Slovenska sa pristúpilo k výstavbe samostatného chovného a vzdelávacieho zariadenia.

S výstavbou sa začalo v roku 1959 a slávnostné otvorenie ZOO pripadlo na 9. máj 1960. V prvom desaťročí existencie bratislavskej ZOO sa dostavili prvé chovateľské úspechy (odchovy makakov, paviánov, dikobrazov, nutrií, leopardov, púm a dingov). Ako jedna z prvých ZOO v Európe sme odchovali mláďatá rysa ostrovida. Zvláštnu pozornosť si zasluhujú umelé odchovy antilop, paviánov, danielov a sŕn. Z výchovno-vzdelávacích aktivít bola veľmi úspešná poradenská služba chovateľom malých zvierat a záujmové krúžky - jazdecký, sokoliarsky, zoologický, chovateľský a krúžok ochrancov prírody. Neskôr sa kolekcia zvierat doplnila o mnohé vzácne druhy zvierat a bratislavská ZOO dosiahla najvýznamnejšie chovateľské úspechy prvým umelým odchovom leopardov škvrnitých a hyen pásavých v bývalom Československu. Výnimočným medzinárodným úspechom bol úspešný projekt na záchranu sahelo-saharských antilop – priamorožca šabľorohého, ktorý pod patronátom CMS (Bonnský dohovor o ochrane migrujúcich druhov voľne žijúcich živočíchov) pripravila a realizovala ZOO Bratislava spolu s Marwell Zoological Park (U.K.).

Tvrdým zásahom do života ZOO bola v rokoch 1981 - 1985 úplná likvidácia dvoch tretín vybudovanej expozičnej časti pôvodného areálu kvôli výstavbe kanalizačného zberača a diaľničnej prípojky. Zanikla práve tá časť, ktorá bola pre návštevníkov najzaujímavejšia. Záberom veľkej plochy sa narušil pravidelný chod života v ZOO. Sprievodným javom bolo premiestňovanie zvierat do nových priestorov. Bratislavská ZOO sa ešte nestihla spamätať z tvrdých zásahov do areálu, a opäť tu bolo v roku 1995 rozhodnutie o výstavbe diaľnice D2 Bratislava Lamačská cesta – Staré Grunty, ktorá sa začala v marci 2003.

Výstavba diaľnice síce značne ovplyvnila každodenný život v ZOO, ale nezastavila jej rozvoj. V rokoch 2002 - 2003 sa vybudovalo nové chovné zariadenie pre ťavy dvojhrbé, kulany turkménske a poníky shetlandské v lesnej časti areálu a začala sa výstavba chovného zariadenia pre kozy skrutkorohé a paovce hrivnaté. Pri výstavbe tunela Sitina bol zrušený vchod do ZOO a od decembra 2003 bol areál pre verejnosť uzatvorený až do dostavby nového vchodu, parkoviska a protihlukovej bariéry. Obrovský význam pre ďalší rozvoj ZOO malo schválenie ideovej koncepcie rozvoja ZOO Bratislava Mestským zastupiteľstvom hlavného mesta SR Bratislavy, na základe čoho bol dokončený projekt chovného zariadenia pre veľké mačkovité šelmy a jeho realizácia v rokoch 2004 a 2005 sa stala jednou z priorít hlavného mesta SR Bratislavy. V roku 2004 pribudla v našej ZOO nová jedinečná expozícia druhohorných plazov v strednej Európe DinoPark, ktorá je od svojho vzniku veľmi atraktívna pre všetky vekové kategórie našich návštevníkov. Rok 2006 bol pre ZOO Bratislava významným medzníkom – sprístupnili sme pre verejnosť nový pavilón šeliem, ktorého obyvatelia – leopardy, jaguáre, tigre a levy – patria k návštevnícky najobľúbenejším zvieratám v našej kolekcii. O rok neskôr bola zahájená výstavba ďalšieho pavilónu – pavilónu primátov, ktorý bol pre verejnosť sprístupnený na jar v roku 2010. Na jar v roku 2008 sme slávnostne otvorili nový ZOO shop a dva detské komplexy pozostávajúce z nových pestrofarebných preliezok, lanovej preliezky a menších prvkov (strunové hojdačky) pre deti v predškolskom veku.

V roku 2011 sa obnovila činnosť rehabilitačnej stanice, ktorá bola pôvodne ukončená z dôvodu nevyhovujúcich podmienok v roku 2009. Našťastie Ministerstvo životného prostredia dokázalo na túto činnosť vyčleniť peniaze a tak práca rehabilitačnej stanice mohla pokračovať. Rehabilitačná stanica fungovala až do roku 2014, kedy bola kvôli legislatívnym a finančným dôvodom zrušená. Na základe oficiálneho pozvania navštívil v júni 2013 vrámci návštevy Slovenskej republiky našu ZOO japonský princ Akišino. Zaujímal sa najmä o pôvodné druhy zvierat vyskytujúce sa na našom území – vlky eurázijské, diviaky lesné a zubry európske.

V júli 2014 sme otvorili novú expozíciu pre domáce zvieratá „Sedliacky dvor“, ktorý má jeden väčší výbeh pre kozičky, somárika a poníky a menšie výbehy pre králiky, morčatá a sliepky. Tento priestor je momentálne pre verejnosť kvôli prevádzkovým dôvodom neprístupný. Na jar 2015 nás oslovili zástupcovia televízie JOJ s ponukou natáčať seriál o živote v zoologickej záhrade. Nie je to dokument o ZOO, ide o príbehy z prostredia zoologickej záhrady, ktoré sú často umelecky dotvorené aby pôsobili pútavejšie.

V roku 2013 sme zahájili zbierku na výstavbu nového výbehu pre vlky eurázijské s názvom “Aby naše vlky spokojne vyli... “ a v 2015 sa začalo s prvými prípravami na výstavbu tohto chovného zariadenia. Dňa 22. apríla 2017 sa v bratislavskej ZOO uskutočnilo slávnostné otvorenie nového výbehu vlkov eurázijských, ktorý je situovaný v lesnej časti ZOO. Nový životný priestor našich vlkov v značnej miere imituje prírodné podmienky pôvodného biotopu výskytu tohto druhu. Výbeh spĺňa všetky fyziologické, etologické a ekologické požiadavky chovu. Súčasťou výbehu je aj zázemie so separačným a odchytovým priestorom.

 

Plány

Nový domov v tieni stromov

Medveď hnedý v ZOO Bratislava sa nachádza vo výbehu, ktorý bol vybudovaný v roku 1960 podľa vtedajších trendov. Výbeh bol teda z betónu, čo malo zabezpečiť jeho jednoduchú údržbu. Rozmery, ktoré aktuálny výbeh má, mali zaručiť, aby zviera bolo pre návštevníkov vždy viditeľné. Keďže súčasné trendy sú úplne odlišné a dbajú najmä na komfort zvieraťa, rozhodli sme sa, že po úspešnom vytvorení nového výbehu pre naše vlky, sa pustíme do nového výbehu pre nášho medveďa hnedého - Félixa.

Nový výbeh by mal zabezpečiť dostatočný životný priestor až pre 3 medvede. Mal by mať rozlohu 2 futbalových ihrísk a nachádzať sa v lesnej časti ZOO, kde bude dostatok stromov. Predpokladané náklady na výstavbu nového výbehu sú vyčíslené na sumu 500 000 EUR. Rovnako ako výbeh pre vlky, ani výbeh pre medvede bohužiaľ nedokážeme vybudovať z vlastných zdrojov. Preto by sme sa chceli obrátiť s prosbou o pomoc na vás, našich kamarátov a priaznivcov. S vašou finančnou podporou veríme, že sa nám výbeh pre Félixa v tieni stromov, podarí vybudovať.

Parkovací dom

Keďže súčasné parkovisko neposkytuje dostatočné parkovacie kapacity, bola vypracovaná projektová dokumentácia na vyhotovanie prakovacieho domu s 5 podlažiami na súčasnej ploche existujúceho parkoviska pred vstupom do ZOO.

Lávka pre peších

V záujme vytvorenia jednotnej koncepcie priestoru ZOO sa vytvorila projektová dokumentácia na premostenie časti nosorožce tzv. Lúka a časti Les lávkov pre peších, ktorá by mala obsahovať aj výťah a možnosť priamo z lávky navštíviť aj DinoPark.

pavilón primátov  pavilón šeliem 

Napriek všetkým negatívnym zásahom a finančným ťažkostiam sa ZOO Bratislava postupne mení a rastie aj jej prestíž a popularita, čoho dôkazom je aj nárast návštevnosti a počtu chovaných zvierat z pôvodných 238 jedincov v 74 druhoch na 1016 jedincov v 182 druhoch (k 31. 12. 2018).

Článok z médií o histórii bratislavskej ZOO: http://www.teraz.sk/slovensko/unikatne-fotografie-bratislavska-zoo/133619-clanok.html



Vyhľadávanie



tlačidlo vstupenky online