ZOO Bratislava - príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Bratislava
 

Deň bez palmového oleja

19. august je Svetovým dňom orangutanov. 

Pri tejto príležitosti sme pre našich návštevníkov pripravili nielen aktivity zamerané na ohrozené druhy orangutanov, ale venovať sa budeme tiež problematike palmového oleja. Intenzívne pestovanie palmy olejnej je v súčasnosti jednou z najväčších príčin úbytku tropických dažďových pralesov.

Problematike pestovania palmy olejnej a mnohostranného využívania palmového oleja sa v tomto týždni a počas víkendu venujú aj ďalšie vybrané české a slovenské ZOO združené v Únii českých a slovenských zoologických záhrad (UCSZOO).

KDE? Vidíme sa pri vonkajšej expozícii pavilónu primátov.
KEDY? 14. augusta v stredu od 10:00 h. do 11:00 h. a od 14:00 h. do 15:00 h.

Na záver Vám predstavíme bližšie našich orangutanov Filipa, Mengalu a Vilmoša.

V prípade nepriaznivého počasia nás nájdete priamo v pavilóne.

Tešíme sa na Vás!

   

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Palmový olej je vyrábaný z palmy olejnice guinejskej pochádzajúcej zo západnej Afriky. V posledných 30 rokoch sa stal jedným z najpoužívanejších produktov rastlinnej výroby. Surový palmový olej sa získava z plodov palmy olejnej, ktoré obsahujú 50% oleja. Nachádza sa asi v polovici všetkých potravinárskych výrobkoch (margaríny, tuky na vyprážanie, majonézy, omáčky, zemiakové hranolky, chipsy, sušienky, jemné pečivo, zmrzlina, čokoláda, stužené rastlinné tuky, instantné polievky a mlieka, cukrovinky, výživy pre dojčatá), v kozmetike (šampóny, krémy, peny na holenie, mydlá), v čistiacich prostriedkoch, v krmivách pre zvieratá, vo farmaceutikách, sviečkach, pridáva sa do biopalív.

Od 13. 12. 2014 je v platnosti Nariadenie EÚ, na základe ktorého je udávanie presného druhu rastlinného oleja na etikete potravín povinné.

Palmové plantáže

Palme olejnej sa darí medzi 10. rovnobežkou severne a južne od rovníka, pretože potrebujú vysokú teplotu a vlhkosť. V súčasnej dobe sa pestuje na kontinentoch Ázie, Afriky i južnej Ameriky, čo je oblasť ktorá je najviac pokrytá dažďovými pralesmi. Tento druh pôvodne z tropickej Afriky sa v juhovýchodnej Ázii intenzívne pestuje už 30 rokov. Zatiaľ čo v roku 1984 palmové plantáže zaberali 1 500 km2, dnes sa odhaduje až 150 tisíc km2 plantáží, pričom viac ako polovica vznikla na úkor pralesov. 85% celosvetovej produkcie palmového oleja zaisťujú Indonézia a Malajzia.

  

 

 

 

Skutočným dôvodom pestovania palmy olejnej je najmä nízka cena palmového oleja a to vďaka lacnej pôde, lacnej pracovnej sile a fakt, že náklady na vybudovanie plantáží pokrývajú zisky z vyťaženého dreva z dažďových pralesov.

Znečisťovanie prostredia

Jeden hektár dažďového pralesa je schopný zadržovať oproti jednému hektáru palmovej plantáže 10 krát viac uhlíka. Veľké množstvo skleníkových plynov sa uvoľňuje z rašelinísk premenených na palmové plantáže. V pôde rašelinísk je uložené veľké množstvo uhlíku a metánu, ktoré sa uvoľňujú pri kontakte so vzduchom. Keďže palma olejná sa dá pestovať iba v pásme tropických lesov dochádza k masovému úbytku dažďových pralesov, čo narušuje klimatickú rovnováhu, prichádzame o celé ekosystémy, o vzácne zvieratá či rastliny. Je narušovaná štruktúra pôd i zdroje podzemných vôd a v súvislosti s používaním hnojív a pesticídov aj ich čistota.

Zdravotné dopady

Nadbytočná konzumácia palmového oleja neblaho pôsobí na naše zdravie. Palmový olej obsahuje veľa nezdravých mastných kyselínmálo tých prospešných. Jeho konzumácia podporuje poruchy imunity, srdcové a cievne problémy. Rafináciou vznikajú látky vyvolávajúce rakovinu a genetické poškodenia. U väčšiny potravín je možnosť siahnuť po inom oleji či tuku (napríklad slnečnicový, repkový, olivový, kokosový, konopný, ľanový, živočíšny). Pre Európanov je oveľa zmysluplnejšie využívať oleje pestované v Európe, kde aktuálne existuje nadbytok poľnohospodárskej pôdy pre potravinárstvo.

Strata druhovej rozmanitosti

Tropické lesy sú miestom s mimoriadne vysokou biologickou rozmanitosťou. Vyskytuje sa tu množstvo vzácnych druhov, ktoré žijú iba tu a nikde inde na svete. Pri masívnom odlesňovaní 80% živočíšnych druhov v dôsledku straty lesného prostredia i potravinového reťazca vymiera. Medzi najvzácnejšie takto ohrozené živočíchy patria napríklad tiger sumatriansky, leopard obláčkový, nosorožec sumatriansky a bornejský. Najznámejšou obeťou produkcie palmového oleja sú však orangutani – ľudoopy, ktorí s nami zdieľajú 97% DNA. Odhaduje sa, že ročne zomiera kvôli olejovým plantážam 1 500 až 5 000 orangutanov. Posledný odhad pre orangutana sumatrianskeho je okolo 7 300 kusov, pre orangutana bornejského je to 40 tisíc jedincov. Pokles populácie sa u orangutana bornejského uvádza o viac ako 50% v priebehu posledných 60 rokov, u orangutana sumatrianskeho až o 80% za posledných 75 rokov.

Orangutany sú často kruto prenasledovaní pracovníkmi plantáží (časté sú nálezy orangutanov k smrti ubitých drevenými palicami, železnými tyčami, rozsekaných mačetami, omráčených a pochovaných zaživa a tiež poliatych petrolejom a potom zapálených). Zhruba každého ôsmeho orangutana sa podarí zachrániť, väčšinou sú to mláďatá mladšie ako 3 roky. Zo záchranných centier sa však orangutany nemajú kam vrátiť, pretože ich prirodzené prostredie bolo premenené na palmové plantáže.

Zdroj: http://stoppalmovemuoleji.cz


 

  

 

Späť



Vyhľadávanie



tlačidlo vstupenky online