Oryx arabský má superschopnosť vycítiť dážď a zrážky. Vedúca samica dokáže z vetra vycítiť vlhkosť až na 80 km a nasmerovať svoje stádo tam, kde rastie viac trávy na spásanie. Táto nádherná púštna antilopa dokáže tiež zvýšiť svoju telesnú teplotu až na 47°C. Vie prežiť bez vody niekoľko týždňov len z tekutín napríklad z melónov a sukulentov. Okrem trávy spása akékoľvek zdroje rastlinných proteínov, korienky, listy či kríky. Mláďatá sa od matiek prirodzene učia, aké rastliny sú najvhodnejšie. 

Je dobre adaptovaný na rýchlosť a vytrvalosť na tvrdom kamenistom podklade púštnych oblastí, čo mu pomáha ujsť pred predátorom, ktorým je vo voľnej prírode v podstate len šakal loviaci mláďatá a človek.

Od 30. rokov 20. storočia sa začalo akési „ťaženie“ arabských princov a rôznych ropných magnátov proti oryxom, ktorých naháňali terénnymi autami a strielali puškami. To viedlo k absolútnemu vyhubeniu druhu vo voľnej prírode.

V 70tych rokoch 20.st. boli v prírode vyhubené posledné jedince. Už predtým sa arabské krajiny snažili zahájiť záchranné programy. Vďaka snahám ZOO vo Phoenixe a iným projektom sa podarilo úspešne prinavrátiť oryxa arabského späť do voľnej prírody, do Ománu, Jordánska a Saudskej Arábie. V súčasnosti existuje pár malých roztrúsených populácií na Arabskom polostrove, spolu vo voľnej prírode žije asi 800 jedincov. Z kategórie ohrozenia podľa IUCN „vyhynutý vo voľnej prírode“ je momentálne zaradený tento druh do kategórie „zraniteľný“. Je to teda príklad toho, ako sú ZOO dôležitou súčasťou záchrany ohrozených druhov.